Surferka - 1. Nápady

10. april 2012 at 16:00 | Pattie
Tak tu je prvý diel k surferke, budem veľmi rada ak okomentujete. :) naozaj pevne verím že sa vám to bude páčiť. :)


Rozhorúčavená, unavená a poriadne naloganá slanej vody vyjdem na breh a môj milovaný surf odhodím do piesku. A odopnem si suchý zips s nohy, a vyberiem sa smerom k surf-clubu. Surf dám na miesto, a suit si vyzlečiem do pol pása, a vbehnem do baru. Nikto tam nesedí okrem môjho kamaráta a barmana Drewa a nejakých dvoch neznámych ľudí.
"Ahoj Drew." pozdravím ho a on sa na mňa usmeje.
"Čauko Šéfka." štuchnem ho pod rebrá. Volá ma tak, len preto že klub patril kedysi môjmu strýkovi, no ten ho teraz daroval mne. Ale som len majiteľ. Manažér je krstný otec strýkovho syna. Komplikované rodinné vzťahy.
"Kde sú všetci?" spýtam sa prekvapene.
"Na vode." odpovie jednoducho a vojde za bar.
"Kolu?" spýta sa ma a ja prikývnem.
Sedím tam ešte dobrú hodinku, kým sa konečne odhodlám ísť sa obliecť. Vbehnem do ženskej šatne, a s ruksaku si vyberiem čisté spodné prádlo a uterák. Sprchou zo seba zmyjem všetok piesok, aj slanú vodu. Vlasy prahnú po vyživovacom kréme.
Oblečiem si šortky tričko, vlasy si prečešem, a v jemných vlnkách nechám dopadať do tri štvrtiny chrbta. Tenisky si vezmem do ruky, všetky veci nahádžem do ruksaku, vezmem skate a vybehnem zo šatne. Vrazím do Tima. Na sebe má plavkové šortky, suit tričko a z dlhých mokrých blonďavých vlasov mu kvapká slaná voda. V ruke drží nebíčkovo mordý surf.
"Ahoj drobec." pozdraví ma a chce ma objať. Ujdem mu a pritom sa mu smejem.
"Ja som už okúpaná. Odchádzam." poviem a on sa na mňa krásne usmeje. V krásnych modrých očiach má šibalské ohníčky. Rozbehne sa ku mne a zovrie ma svojom teplom, mokrom objatí.
Vždy sa mi ten chlapec páčil. Mal niečo do seba. Bol krásny, s tými neposlušnými jemne zvlnenými vlasmi, úplne vyblednutými od slnka, vyšportovanou postavou, a opálenou pokožkou. Vyvolával vo mne pocit dokonalo vyzerajúceho chlapca.
Jemne ho štipnem, a on ma pustí. Ja schmatnem môj skateboard, a utekám preč. Len na mňa pozerá a usmieva sa.
Keď vyjdem na chodník, nohy od piesku si oprášim, dám si na nohy tenisky a postavím sa na skate, na ktorom sa rýchlo odrazím. Už si fujazdím po obľúbenom chodníku, nad obľúbenou plážou s milovanými vlnami.
Vietor sa mi hrá s vlasmi, a slnko mi hreje na prehriatu opálenú pokožku. Keď sa dostanem na hlavnú ulicu, zoskočím so skate-u a beriem si ho do ruky, pretože ulica je plná ľudí a turistov, ktorý sa po mne obzerajú. Konečne sa ostanem na jej koniec, a zabočím do uličky kde sa nachádza jedna bytovka, a okolo nej samé domčeky. V jednom s domčekov kedysi bývali moji rodičia, no tí sa teraz presťahovali hlbšie do mesta. Ja zamierim do bytovky, a lovím kľúče v ruksaku. Keď ich konečne nájdem, a otvorím, zaútočí na mňa studený vzduch. Schody na prvé poschodie otvorím a konečne sa dostávam do svojho teplého, vyhriateho bytu. Skate položím vyzujem si tenisky, a s ruksakom vbehnem do kúpeľne, kam mokré veci nahádžem do práčky, ktorú zapnem.
Potom sa hodím do obývačky pred telku, a rozmýšľam.
Už od malička som snívala nad univerzitou. Vždy som tam chcela ísť. No minulý rok, po zmaturovaní na strednej škole, som sa na to vykašlala, a užívam si život. Peňazí mam dosť, vďaka surf-clubu, a nikde vlastne ani nepracujem. Malé auto, mi stále stojí v garáži, a jediné čo celé dni robím je že stále surfujem, alebo behám po obchodoch, skate-ujem a keď je náhodou zlé počasie, čo sa stáva málokedy, Všetci kamaráti sa zídu u mňa. Niežeby sa mi taký život nepáčil, no vždy som snívala o tom, ako raz budem mať veľkú úspešnú firmu, a každý deň, budem behať v kostýmčeku, na pár pracovných obedov s dôležitými firmami, a inak budem vo veľkom prímorskom dome vychovávať dve krásne deti. Áno viem, predstavy sú krásne, a som na to ešte mladá, ale niekedy treba začať no nie? Ale dnes sa mi ešte nechce.
Zrazu mi zazvoní telefón a na displeji sa objaví meno Timo.
"Už ti chýbam?" spýtam sa a zo smiechom dvíham telefón.
"Ako si vedela?!" spýta sa s hraním údivom, "ale nie, som dole pri bráne. Niečo ma napadlo. Neprídeš mi prosím otvoriť?" spýta sa a ja prikývnem, až potom si uvedomím že na predsa nevidí.
"Jasné hneď som dole." vyskočím so sedačky a hodím na ňu telefón rýchlo si obúvam tenisky, schmatnem kľúče, a typicky zbehnem schody. Za bránou zbadám Krásnu postavu, a neposlušné vlasy a viem že je to on. Energeticky otvorím dvere a on sa otočí a usmeje. Jednou rukou ma objíme a v druhej takisto ako pred niekoľkými minútami ja, drží skate. Schmatnem mu ho, vyskočím na neho, a s hrkotaním po nerovnej zemi prejdem až ku schodom. Znova ich vybehnem a jeho skate hodím na zem, k môjmu, odhodím tenisky, a v tom momente vojde Timo s tým jeho nádherným úsmevom. Vyzúva sa, ruksak hádže na zem, a nasleduje ma do obývačky spojenej s kuchyňou. Sadá si za vyvýšený stôl na barovú stoličku a ja s chladničky vyberám dve chladené koly. Jednu mu podám, a sadám si vedľa neho.
"No čo ťa napadlo?" spýtam sa a usmejem sa.
"Mohli by sme v klube otvoriť, niečo ako školu surfovania alebo tak. Striedali by sme sa, napríklad ty a ja, alebo neviem, niekto kto by chcel, a mohla by to byť zábava a aj za minimálny poplatok by sa dalo zarobiť. Lebo napríklad že poplatok za požičanie vecí by zostal, a poplatok za učenie, by sme zaviedli a tak." pozeral na mňa s očakávaním, zatiaľ čo ja som v hlave ten nápad zvažovala.
"To je super nápad." povedala som nakoniec. "Pôjdem s tým za Edom (manažérom) a dohodneme to. Kedy by si chcel začať?"
"Kedy vy uznáte za vhodné, šéfka." povedal a drgol do mňa. Rozosmiali sme sa. Ten chlapec je geniálny.
"Ponáhľaš sa či zostávaš?" spýtala som sa a dopila som zbytok koli, a fľašku som dala do koša.
"Môžem ostať?" spýtal sa a začervenal sa. Prečo mám niekedy taký pocit, ako by sa ma hanbil?! Veď sme spolu vyrastali. On vie o mne úplne všetko.
"Nie. Tam sú dvere." ukázala som na dvere a nahodila vážny výraz. Rozosmiali sme sa naraz, a on do mňa začal štuchať. Zapozerala som sa na hodinky pri trúbe. 18:20.
"Nejdeme niekam? Nechce sa mi byť doma." spýtala som sa nakoniec.
"Kam by si chcela ísť?" spýtal sa a mňa napadlo, že už som sto rokov nebola v kine.
"Kino?" čítal mi myšlienky.
"Presne. Počkaj idem sa prezliecť." povedala som a ukázala som na seba. Mala som na sebe voľné tielko, a trhané šortky. Niežeby mi bola zima, ale ľudia by po mne čudne pozerali.
Obliekla som si skinny jeans, k tomu obtiahnuté tielko, a na nohy som si dala žabky.
"Ideme?" spýtala som sa a on vrátil na miesto fotku, ktorú si práve prezeral.
Podišiel ku mne, a do ucha mi šepol: "Vyzeráš super." mnou prebehli zimomriavky, no nasledovala som ho von s bytu. Ešte sme sa zastavili u neho, a potom sme išli rovno smer kino, aj keď sme netušili na čo ideme.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Klaudi* Klaudi* | Web | 10. april 2012 at 16:55 | React

Bože, ja sa fakt neviem dočkať na pokračovanie! :)

2 Bára Bára | 11. april 2012 at 21:24 | React

Píšeš úplne úžasne, čítala som tvoje príbehy aj na fb, ale až tu píšem: dokonalé :))

3 Nejty Nejty | 15. april 2012 at 20:27 | React

Fakt sa mi to enhccelo čítať a ty si to dobre vedela, ale stálo to za to :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama