Surferka -2. Dávny kamarát

15. april 2012 at 18:41 | Pattie |  Surferka
Veľmi dlho mi trvalo kým som si v hlave uložila nápad kam to chcem až potiahnuť. Úprimne povedané do včera som nemala ani len potuchy. Konečne sa mi v hlave nejako uložil nápad, a konečne som to napísala. Vôbec to nieje také super ako som očakávala, ale tak čo už. Snád sa mi podarí niečo nrmálne do tho zakonponovať. Ale môžem vám povedať že sa máte na čo tešiť ;)



"Jaycie, Jaycie, Jayc.." kričala na mňa Sunny, kamarátka so surf-clubu, keď som bola na ceste domov, akurát som si obúvala tenisky. Prekvapene som sa na ňu otočila a ona ku mne dobehla.
"Zabudla si si dole kľúče." usmiala sa na mňa a podala mi zväzok kľúčov.
"Ďakujem." usmiala som sa a chcela som odísť, ale Sunny tam ešte stále stála.
"Ešte niečo?" spýtala som sa s úsmevom.
"No vieš.. Chcela som sa spýtať, ty si bola včera s Timom v kine?" aj jaj jáj. Všetci vedia že ho žere. A nemôžem povedať že ona by sa mu nejako nepáčila, len občas mu lezie na nervy.
"Hej bola. Je to super kamarát." povedala som.
"Takže ti nevadí že ma dnes pozval na večeru?" spýtala sa s úsmevom. Skoro som sa zadrhla, keď som práve prehĺtala pitie čo som pila. Akože počkať. Timo ju pozval na VEČERU?! Na tom by nebolo nič čudné, okrem toho, že Timo neznáša reštaurácie. A vždy si to berie domov. Ale vždy len fasfoody.
"Kam?" spýtala som sa a chcelo sa mi smiať.
"No k nemu. Vraj si kúpime jedlo po ceste." povedala a usmiala sa.
"Aha tak to už dáva zmysel. Tak si to užite. A samozrejme že mi to nevadí." povedala som objala ju a Sun sa pomaly otočila a skackala si to naspäť do klubu.

Nemôžem povedať že by mi to nejako veľmi vadilo. Mám ho rada, je pekný, vždy som mala pre neho slabosť, ale taktiež som vedela, že nikdy s nás niečo viac ako kamaráti nebudeme.
Odrážala som sa od zeme, po pláži, keď zrazu som do niekoho alebo niečoho narazila. Skate mi vyletel spod nôh a ja som skončila v niekoho pevnom náručí.
"Prepáč. Mala som si dávať pozor." povedala som hneď po tom ako ma dotyčný pustil.
"Nič sa nestalo si v pohode?" spýtal sa a ani ma nenechal dopovedať. "Jaycie si to ty?!" zvolal udivene a ja som k nemu zdvihla hlavu a všimla som si že je to Alex, dávny kamarát, ktorý sa pred pár rokmi odsťahoval.
"Alex." skríkla som a objala ho. "Čo ty tu robíš? Nemáš byť na Floride?"
"Prišiel som späť. Práve mám zamierene do klubu tvojho strýka." povedal a neodolateľne sa usmial.
"Oprava. Môjho klubu. A sprav nám poriadnu tržbu." povedala som a on na mňa len prekvapene pozeral.
"Ale čo. Tak majiteľka. Si tam teraz Big boss čo? Počuj mohli by sme ísť niekam von pokecať a tak." povedal a usmial sa.
"To je super nápad." povedala som.
Dohodli sme sa na von a ja som normálne pokračovala domov.
Alex.. Alex.. Alex, celý čas mala v hlave Alexa. Pekný chalan tmavšej pleti, no nie úplne tmavý, s krátkymi brčkavými vlasmi, v ktorých som sa rada prehrabovala. Kedysi nebol pekný. Bol vysoký a taký zaguľatený. Teraz vysoká hora svalov. Bucľatá tvár a detské líčka mu dospeli a jeho tvár nabrala mužnejšie obrysy, výraznejšie lícne kosti, ktoré pokrývalo jemné strnisko. Ach ako dlho som ho nevidela. Keď mal 16 odsťahoval sa s rodičmi na Floridu, a odvtedy sme sa nevideli. Je to 5 rokov. Vždy bol odo mňa o dva roky starší, ale aj tak som to bola vždy ja, kto do neho rýpal. Ale bol už vtedy veľký kamarát s Timom. Boli sme taká parta Timo, Alex a ja. Najlepší kamaráti. Oni ma naučili skateovať. Ja som ich vzala do ujovho surf-clubu a tam sme si všetci zamilovali surfovanie. Vtedy sme mali 12. V 15-tich sa Timo prvý krát zúčastnil súťaže, a vyhral. A pár mesiacov neskôr nám odišiel Alex.

"Hej Jaycie. Pohni. Meškáme. Tvoj strýko nám zase vynadá." Kričali u nás na chodbe dvaja chalani. Bolo to pred Alexovým odchodom.
"Veď hej už idem." povedala som a zjavila som sa na schodoch.
"Konečne" zafrflali obaja. Vyplazila som na nich jazyk, schmatla skate a ušla im skôr ako mi mohli niečo urobiť. Dobehli ma až keď som vychádzala s ulice na hlavnú.
"Ak budeme meškať, povieme pravdu." vyhrážali sa.
"To by ste neurobili." povedala som s pokojom v hlase a usmiala som sa.
"Pohnite slečinky." robila som si z nich srandu a ja som sa už odrážala na skate, po chodníku. Naraz sme dobehli do surf-clubu, kde už čakal môj strýko Curt.
"Zase meškáte." poznamenal ironicky načo som ja nahodila anjelský úsmev.
"Pohnite si. Prezlečte sa." a už nás hnal trénovať.
…...
"Dneska ste to zvládli, tak dúfam že pozajtra to vyhrejete." povedal a usmial sa na nás. Vybrali sme sa do šatne a prezliekli sme sa. Súťažiť mal Timo a aj ja. Pôvodne.
"Vraveli sme ti že zas kvôli tebe budeme meškať.." poznamenal ironicky Timo, keď sme si sadli na piesok.
"Musím vám niečo oznámiť." povedal Alex a tým to začalo.
"Mamka s tatkom sa rozhodli presťahovať do Miami, na Floridu, kvôli ockovej práci." povedal a my sme na neho pozerali s otvorenými ústami.
"No už našli dom, po súťaži odlietajú si ho pozrieť, poprípade podpísať, a do mesiaca odchádzame." smutne na nás pozrel. Ani jeden sme nevedeli čo povedať len sme ho objali.

Presne ako Alex povedal. Po súťaži a ktorej Timo vyhral druhé miesto a ja som sa nakoniec nezúčastnila vďaka mojej šikovnosti a vyvrtnutému členku, odišli jeho rodičia a keď sa vrátili začali vo veľkom baliť. Ani ja ani Timo sme ďalej nemali náladu ani na surfovanie len sme chodili von, vždy sme si sadli na lavičku do parku oproti Alexovmu domu rozprávali sme sa a čakali kedy si na nás nájde Alex len pár minút. Ani nie do mesiaca bol preč. A Timom sme nemali veľmi náladu. No po čase sme si zvykli, veď čo iné nám ostávalo. Nachvíľu sme sa aj prestali baviť tak veľmi, ale potom sa z nás stala znova nerozlučná dvojka.

"Ahoj." usmievala som sa ako slniečko na hnoji, keď som práve prišla k Alexovi, ktorý tam stál, parádne vymódení v odstrihnutých jeansoch, čiernom obtiahnutom tielku a na tom fialovo modrá kockovaná košeľa. Na očiach mal okuliare, takzvané pilotky a krásny úsmev.
"Ahoj." usmial sa aj on na mňa a objal ma.
Zložili sme sa za stôl v starbuckse a ja som išla vziať pre nás kávu.
"Tak čo rozprávaj. Ako ďaleko si sa dostala so surfovaním?" spýtal sa ma keď som sa usadila s kávou v rukách.
A tak sme sa zarozprávali. Rozprával mi zážitky, kde býval čo všetko robil, prečo sa rozhodol vrátiť. Takisto som mu rozprávala koľko krát som sa zúčastnila súťaží, čo som nepovyhrávala, čo áno, ako som sa dostala až na pôst majiteľky klubu a prečo som skončila s profesionálnym surfovaním, po zranení. So Starbucksu sme sa prešli až pláž tam sme sa zastavili na zmrzke, odtiaľ sme išli do centra, rozprávali sme sa dve hodiny a ešte stále sme si mali čo povedať.
"Nejdeš u mne?" usmiala som sa, keď sme sa blížili ku mojej bytovke.
"Veľmi rád." povedal a tak som mu poukazovala kde bývam, ako bývam a nakoniec sme sa usadili v mojej obývačke, kde akosi zastala reč. Niežeby sme si nemali čo povedať. Len toho bolo veľa a nevedeli sme ako pokračovať. Usmial sa na mňa a nahol sa ku mne aby ma mohol objať.
"Taký som rád že ťa znova vidím. Ani nevieš ako veľmi si mi chýbala." povedal mi do ucha, a mnou prebehli zimomriavky. Tento chalan ma priťahoval. Viac ako Timo. Alebo len inak?! Neviem to posúdiť.
"Aj ty nám veľmi." povedala som a mala som pocit akoby mu poklesol úsmev keď sa odtiahol.
"No čo, pochvál sa. Ako si na tom s chlapmi? Máš niekoho?" spýtal sa a usmial sa.
"Nemám. Každý utiekol po tom čo spoznal Tima." povedala som a zasmiala som sa.
Nechápavo na mňa pozeral. "No Timo sa každému vyhrážal, že ak mi ublížia, on si ich podá." smiala som sa daľej.
"Aha." pochopil a usmial sa na mňa.
"Ale ja by som sa ho nebál." žmurkol na mňa a ja som sa zasmiala. Potom sa nado mňa nahol a zapozeral sa mi na pery. Neviem prečo, ale nechcela som sa odtiahnuť. Keď si to uvedomil, prilepil svoje pery na moje a jemne ma pobozkal. Po odtiahnutí sa usmial. Ale to som sa natiahla ja, pritiahla si ho za rozopnutú košeľu a pobozkala som ho. Pousmial sa, a pritiahol si ma bližšie. Jemne mi pootvoril pery jazykom a ja som takpovediac dúfala, že toto je iba začiatok.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Blázon->ZuzkaTvojaJediná Blázon->ZuzkaTvojaJediná | Email | 15. april 2012 at 19:29 | React

Úžasnááá!! totál mega dokonaláá :D ale zas si skočila v takom dobrom :D také mi nerob :DD a čakám už čím skôr ďalšiu časť!! :)) :**

2 Nejty Nejty | 15. april 2012 at 20:39 | React

Vieren! asi som sa zamilovala do tvojích príbehov :) <3

3 Klaudi* Klaudi* | Web | 16. april 2012 at 19:55 | React

Super, super, super!:) Bude to "drsné" :D Rýchlo pokračovanie, už ma nenechaj čakať :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement