Bestfriends

18. september 2012 at 19:20 | Pattie |  Jednorázovky
Heyhou. :) po dlhom čase vám prinášam novú jednorázovku spod rúk pani úžastnej Paťky Danišovej. Ešte raz ti dakujem za povolenie to zverejniť. Jej poviedky nájdete na facebooku na stránke Justin Bieber (príbehy, infošky). momentálne stály príbeh nepíše a jednorázovky nájdete vždy aj u mňa. :) (dúfam že mi to dovolí pani majsterka :) )

ja viem že som kedysi slúbila jednorázovky, no úprimne nemám čas, vôbec. :D takže sa k nim snáď raz dopracujem. :D (dúfajte so mnou.)

okej tak si užite Jednorázovku, pretože je naozaj úžastná :)) <3


Milovať sa dá a ona to vedela. Jej meno bolo Danny. Milovala svojho najlepšieho kamaráta. Klišé a ešte väčšie klišé bolo, že on bol elita. Chalan s modými očami a blond vlasmi a perami ako boh.Baby po ňom šaleli. Nejedna prišla o slová pri pohľade na neho, no ani jedna z nich ho nepoznala. Jeho meno bolo Josh. Danny bola jeho opak. Obyčajné dievča, takmer nepekné, po ktorej neštekol ani pes, iba Josh. Občas dumala nad tým, prečo sa s ňou baví. Ked ju prvý krát oslovil, tak jej prvá myšlienka bola, že ju niečím obleje alebo jej hlavu namočí do špagiet, ktoré mala v rukách, či jej tú tácku vykotí na zem, no on sa len usmial a spýtal sa jej, či si k nej môže sadnúť, lebo jeho kamaráti sú na výlete. Nemo prikývla a sadli si za stôl na kraji jedálne, vôkol nich boli odpadky a ona pri pohľade na to dostala taký ženský impulz: UPRAC TO! Ovládla ho a ticho sŕkala džús z krabičky, lebo žalúdok mala plný motýľov, nedokázala jesť a on sa usmieval, lačne hrýzol do žemle, ktorú si doniesol. Ticho trvalo len chvíľu. Nevydržal to a začal sa jej vypytovať. Od toho dňa s ňou sedával denne, čoraz bližšie, až kým sa nedotýkal bokom dlane jej boku dlane a nesmiali sa spolu na úplných blbostiach. Ona ho doučovala, on ju učil užívať si život. Dplňali sa, no ked si našiel priateľku, došlo jej, že ho miluje. Od toho dňa nevedela spávať bez toho, aby jej tvár nezdobil odlesk vlhkosti slz, nevedela sa na neho dívať bez toho, aby nesklonila hlavu a nezaháňala úzkosť. Viedol si svoju priateľku k ich stolu a v momente, ked došlo k nežnostiam, Danny vyskočila akoby ju kopla elektrina a trielila preč. A on si to podľa nej ani nevšimol. Musela ukončiť ich kamarátstvo. Nechcela trpieť. On je muž, to on má trpieť. A tak to ukončila. Prišla k nemu domov, neskoro večer. S pocitom, že to vidí posledný krát si do detailov prezerala jeho dom, jeho izbu, jeho nástenku, ktorej väčšinu tvorila ona a menšinu jeho ostatní kamaráti a všimla si zmenu. V strede bola jeho veľký fotka s jeho frajerkou. Prehltla slzy a sadla si k nemu na posteľ. V očiach mal veselosť, mal super náladu, no ked uvidel jej vážnosť a sčervenané oči, ktoré tak dokonale poznal, vedel, že niečo nie je v pohode.
"Stalo sa neičo?" chytil ju za dlaň. Zavrela oči a užívala si to teplo a elektriku, ktoré jej prudili celým telom. Prikývla. Pozrela na neho. Pohladila ho po líci. Zamračil sa ešte viac a ona spustila ruku v mienke, že mu to bolo nepríjemné. Vymanila si dlaň z jeho ruky a pozrela si na chodidlá pokrčené v tureckom sede.
"Chcem... Nechcem sa s tebou viac kamarátiť," vydýchla dosť hlasno.
"Prosím?" zasmial sa pohrdavo, akoby si myslel, že si robí len srandu. Bola jeho súčasťou! Nemôže ho opustiť!
"Nechcem sa s tebou kamarátiť. Ani neviem, prečo som sa s tebou doteraz kamarátila, ved ty ani nepatríš do môjho sveta a ja do tvojho. Je čas, aby sme to skončili, Jo. Aj tak ideme o rok na výšku.
"Chcela si ísť na tú istú výšku ako ja!" ohradil sa a v tvári vyzeral šokovaný, doktnutý a nesmierne smutný.
"Zmenila som plány," vystrela sa hrdo, vo vnútri pukala.
"Nemôžeš to teraz ukončiť." Chcela mu povedať, že to nebola ona, kto to ukončil, no prehltla uštipačné odpovede.
"Musím."
"Nič nemusíš..."
".... iba zomrieť," dokončila ich obľúbenú frázu.
"Ale prečo?"
"Hovorím ti, nepatríme k sebe. NAše cesty sa rozídu už čoskoro."
"Ak jej toto vtip, D, je to škaredý vtip a asi ťa potom zabijem," naklonil hlavu, neveril jej.
"Nie je to vtip. Myslím to vážne, Josh?"
"Josh?"
"Nikdy si mi nepovedala Josh," povedal neveriacky. Konečne jej uveril.
"Aj tak si mi v poslednej dobe liezol na nervy," odsekla ľahostajne. Vstala a kráčala ku dverám, no ešte sa otočila k nemu. " A so Soniou si nájdite nový stôl, to je môj stôl." Nechala ho tam. MEravého, šokovaného a s akosi krvácajúcim srdcom. Nedokázal tomu uveriť. Počul ako buchli dole dvere. Vstal a pozrel sa z okna. Pozoroval jej postavu, osvetlenú pouličnými lampami, ako kráča od neho preč. Vedel, že plače. Poznal ten postoj. Zhrbené plecia, neustále utieranie slz a divná chôdza. Rukami si prešiel po tvári, aby utrel slzy. Zazvonil mu telefon, bola do Sonia. Nemal chuť počuť ju. Nemal chuť počuť nikoho. Zamkol si dvere, vypol telefon a ľahol si do postele, kde celú noc rozmýšľal, čo urobil.
Celé tri mesiace sa nebavili. Sem-tam sa na seba pozreli, no hned odvrátili tvár. Chýbal jej. Veľmi. A ona chýbala jemu. Trhalo mu srdce, ked ju videl smiať sa s nejakým chalanom, či dokonca učiteľom a nebol to on. Občas žiarlil aj na dievčatá. Pripadal si chorý. Ved to je len dievča. Bola to jeho najlepšia kamarátka,ale čo na tom? Takých ešte bude!
Jedného dňa mali spolu biologiu. Ako každú stredu. Mali robiť vo dvojiciach 3D zemeguľu točiacu sa vôkol Slnka. Dvojice určoval profesor. Samozrejme, že ich dal spolu. Chladne sa dohodli, že sa stretnú u Josha doma. Joshova mama nikdy nebola doma a tak tam mali vždy pokoj. Cez výkend k nemu prišla. Chladne vyšla hore. Boli sami v dome. Sadli si k tomu, priniesla nejaké veci. Pomaly robili konštrukciu. Ich rozhovor bol odmeraný, akoby sa nikdy nevideli, nestretli, nepoznali.
"Mali by sme tam dať polystyrén, aby to viac držalo a sem plastelínu, máš zelenú?" odsekla mu. Prikývol a vytiahol, čo mu kázala. Precízne staval okrúhlu konštrukciu, ona sa dívala, ked zrazu, ani nevedela ako, celá bola roztrúsená po zemi, na jeho tvári nahnevaný výraz.
"Dopekla, čo som ti urobil? Prečo si ma nechala?"
"nechala?" zasmiala sa trpko, ale bolelo ju to a tešilo zároveň, stále mu nie je ľahostajná. "My sme spolu nechodili!"
"ty vieš, že to bolo viac!" temer zakričal.
"Fakt? A čo?" Chvíľu sa na ňu díval.
"Toto," vydýchol napokon, prudko ju schmatol za šiju a pobozkal. Jej prvý bozk. Jej prvá láska. Ich vnútorný výbuch. Kľakla si na kolená, objala ho vôkol krku a bozkávala ho tak, až si myslela, že sa im vznietia pery a zhoria. Užívala si ten pocit, že mu zapadla do náručia ako skladačka, ten pocit, že ju k sebe pritískal, akoby bola jediný pevný bod v celom vesmíre. Ten spaľujúci pocit jeho pier na jej perách. To teplo, ktoré jej zohrievalo srdce a vzrušenie, ktoré jej prúdilo krvou tak ako jemu. On cítil do isté. Presne. Odtiahla sa, aby lapila dych, neprestali sa objímať, len si sladko dychčal do tváre.
"Ľúbim ťa, to je ten dôvod," zašepkala so slzami v očiach. V očiach sa mu niečo mihlo. Pustil je pás, na sekundu sa zľakla, že ju odsotí, že on ju neche, no on vzal jej tvár do dlaní a nežne, tak nežne, až jej zabrnelo celé telo, ju pobozkal.
"Milujem ťa, D. Bol som tak sprostý, 3 mesiace som s ničím iným nezaspával, nevstával, nejedol, nechodil na wécko, nežil bez myšlienky na teba." Cítila tú slzu, ktorá jej vyskočila z oka ako maličký Janko Hraško a cupitala si šťastne dole tvárou. Zavrela oči a pritlila sa k jeho dlaniam. V kútiku pier cítila jeho pery.
"Nikdy ma neopusť viac, prosím," šepol jej.....
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Saš Saš | Email | Web | 19. september 2012 at 16:34 | React

Tak toto je iná bomba! :D
To dievča čo to písalo má iný talent! :D Pre boha, nech už aj vydá knihu! :D :D

2 Saš Saš | Email | Web | 19. september 2012 at 18:08 | React

no nech už je, lebo bude zle! :D a aj ty si tiež asi jediná čo ma komentuje.. :D :D

3 J. J. | Email | Web | 21. september 2012 at 16:18 | React

Nádherné, chcem vedieť takto písať :)

4 Naty Naty | 21. september 2012 at 17:13 | React

:OOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOO what?! dobre tak teraz som prestala dýchať, srdce sa mi normálne zastavilo! ♥

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement