You are the one - 16.

23. september 2012 at 20:30 | Pattie |  YOU ARE THE ONE
enjoy. :)
xxx

*Pondelok ráno*
Bolo extrémne ťažké prebudiť sa po tak skvelom víkende. A bolo to ešte o to horšie, že som mala pred sebou výsluch od Trish. V to ráno ma mamka nebudila, sama bola totiž zničená z prespávania v karavane a tak si vybavila v práci voľno. Ocko bol na tom podobne. Moja škola však nepustila, tam by som musela ísť aj keby neviem čo bolo.
Znudene som si kráčala po meste a smerovala som ku škole práve vtedy ked mi zavibroval v taške mobil. SMS-ka- Ian.
,,Dobré ránko, kráska. Zobudil som sa len teraz a mamka mi oznámila, že ak nechcem nemusím ísť do školy. Samozrejme, že som ostal doma v posteli. Čo ty? Smer škola? :*"
,,Super. Tak už aj Ian si ležká doma v postieľke. Fajn sa nám tento deň začína." zašomrala som.
,, -_- Neprovokuj okey? Veľmi dobre vieš, že moja família ma vyšle do školy aj keby retardované prasce z neba padali. Ale nie, vyspi sa aj za mňa :*"- odpísala som.
Trish už celá nedočkavá stepovala pred školou a čakala ma. Fajn, výsluch sa začne presne za tri, dva...- odpočítava som si v mysli ked som sa k nej s úsmevom na perách približovala.
,,Po prvé: To, že si mi zrušila hovor po tom ako si na mňa vychrlila, že chodíš s Ianom bolo kruté a škaredé. Po druhé: Nepatrí sa to! Po tretie: Si robíš zo mňa srandu? On sa ťa normálne opýtal či s ním nebudeš chodiť? Ako? Kedy? Prečo? WHAT? Po štvrté: Aké je to chodiť s takým bohom ako je Ian Thomas Hoelen?"
,,Aj tebe želám krásne "slnečné" ránko. Vyspala som sa do krásy. Ďakujem za opýtanie." ironicky som podotkla.
,,Okey, okey, okey... sorry! Ale teraz už fakt hovor!"
,,Po prvé: Nepoučuj ma! Bola som maximálne unavená a môžeš byť len rada, že som ti o tom povedala. Napríklad to, že ty chodíš s Nicolasom som si musela vydedukovať z faktov. Nikto mi to totiž neoznámil. Po druhé: Odkedy ty určuješ čo sa patrí a čo nie? Huh? Po tretie: Nie, nerobím si z teba srandu. Ako? No úplne normálne. Proste sme sa bláznili v mori a z neho to nejako vypadlo. Chvíľu som na neho pozerala jak na retardované morča ale potom som mu to odkývla on sa na mňa vrhol a bozkávali sme sa. Kedy? No to hádam vieš, pred rokom to určite nebolo. Prečo? More! To čo je za otázku? Sa spýtaj Iana, že prečo so mnou chce chodiť. Pff! Po štvrté: Fakt musím na toto odpovedať? Však ty chodíš s Nicolasom tak čo ešte do boha chceš? Dúfam, že moja odpoveď bola postačujúca a vyhovujúca." zazrela som na ňu, otočila som sa jej chrbtom a išla do školy.
Len som cítila jej prekvapený pohľad na mojom chrbte a potom som začula ako jej gumáky,áno pršalo, veď ako inak, búchajú o zem a ako sa ma snaží dobehnúť. Jasné, že prvú hodinu sme stihli len tak-tak, lebo ma po ceste stihla ešte vypočúvať. Chcela vedieť čo sa dialo celý víkend, a tak sme sa nejako zakecali.
Vyučovanie bolo naprd, celý čas som sa nudila, lebo som si nemala s kým písať SMS-ky, diky Ian, zatiaľ čo Trish telefón ani z ruky nepustila.
Na obede si k nám chceli prisadnúť tie dve ObsessIanky, ale poprosila som ich o iný deň, lebo som vážne mala náladu na hovno, ešte k tomu som bola taká unavená. Dneska mi už učiteľka z Biológie stihla povedať že ak budem pravidelne spať nahodine tak neprejdem. No nezabili by ste ju?!
Ked konečne skončila posledná hodina, vytrepala som sa zo školy, kde ma čakal Fred, ktorý ma mal odviezť na tréning. Samozrejme tréner ma skoro zabil, lebo som ani poriadne do lopty nevedela kopnúť, tak ma poslal domov sa vyspať.
Domov som prišla a samozrejme tam sedeli naši, ktorý celý deň vylihovali a kukali telku. Hodila som na nich škaredý pohľad a išla som do izby, kde som sa konečne prezliekla do teplákov a tielka a zaľahla do postele. Ani neviem ako, zaspala som. A to bolo len necelých 5 hodín poobede.
Zobudila som sa na to, ako ma niekto hladí po vlasoch. Myslela som, že je to mamka, no ked som sa otočila a zacítila som známu vôňu, len som sa pritúlila k tomu božskému telu a vdychovala jeho dokonalú vôňu.
"Dobré ránko, kráska." ozval sa najkrajší hlas a ja som sa len usmiala. Stále som mala zavreté oči, ale cítila som Ianovu prítomnosť. Neviem koľko som spala, ale cítila som sa úžasne vyspato.
"Koľko je hodín?" spýtala som sa. Očakávala som, že mi povie osem večer alebo tak.
"Za dvadsať minút osem." stíchol a potom doplnil "Utorok ráno."
Rýchlosťou svetla som otvorila oči, sadla si a pozerala na neho.
"Ja nestihnem do školy." povedala som nervózne.
"Klúúd! Dnes do školy nejdeš." povedal a usmial sa.
Nechápavo som na neho pozrela. "Ako to?" vyhŕkla som asi tak prekvapene ako som naozaj bola.
"No, nám dala škola chrípkové, lebo neviem akým zázrakom, strašne veľaľudí bolo chorých, no a tvoju mamku som presvedčil, nech ťa nechá doma dnes." usmieval sa jak anjelik.
Pobozkala som ho. "Stále nechápem ako sa ti mohlo podariť presvedčiť mojich rodičov. Veď tí by ma poslali do školy, aj keby vonku bolo -350 stupňov a škola bola zavretá." povedala som a pokrútila som hlavou.
"Tak vieš ako, mám svoje čaro." povedal sebavedomo a ja som ho buchla do hrude načo síce sťažka prikývol, ale pritiahol si ma za šiju a začal ma bozkávať.
Telom mi prebehli zimomriavky v momente ked mi jazykom prešiel po spodnej pere akoby si pýtal povolenie, vojsť jazykom do mojich úst, a ja som pery pootvorila. V tom momente začala vojna našich jazykov. Pomaly ale prestával a znova si medzi zub jemne vzal moju spodnú peru a natiahol. Potom ma pretočil pod seba a jemne mi začal bozkávať krk.
Ked sa konečne vrátil k perám, prevrátila som sa nad neho, chvíľu som ho ešte bozkávala a potom som si položila hlavu na jeho hruď, zatiaľ čo ma on hladil na chrbte. Takto sme tam ležali potichu, až som myslela, že zaspal. Počula som ako mu boje srdce. Nepravidelne a splašene.
"Ian?" zamrmlala som potichu do jeho trička.
"Hm?" vydal zvuk a príjemne mu zahrkotalo v hrudi.
"Prečo ti tak bije srdce?" spýtala som sa. Znova mu zahrkalo v hrudi, no teraz od smiechu. Jemne sa uchechtol.
"To s tvojej blízkosti." povedal a ja som sa nadvihla, aby som mu videla do tváre. Oči mal zavreté a na perách úsmev. Natiahla som sa a jemne som obtrela moje pery o tie jeho.
Pritiahol si ma ešte bližšie a ruku ktorú som mala na jeho hrudi prikryl tou jeho. Druhou ma stále objímal.
,,Mimochodom," Ian sa posadil na moju posteľ a upravil si roztrapatené vlasy, ktoré ho robili ešte viac sexy ako bol.
,,Hm?" - nadvihla som pravé obočie.
,,Mohli by sme zájsť ku nám nie? Nikto by nemal byť doma, teda aspoň myslím." usmial sa.
Chvíľu som váhala no nakoniec som Iana vykopla z izby s tým, že sa musím upraviť. Vonku bolo ešte stále na hovno počasie tak som zvolila, čierne rifle a rozťahaný svetrík. Vlasy som si zopla do drdolu a jemne som sa namaľovala. Zhrabla som tašku kde som nahádzala veci, Iana stojaceho pri dverách, rozlúčila som sa s rodičmi a spoločne sme vyrazili.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Naty Naty | 24. september 2012 at 0:01 | React

poctivo som začala čítať tie časti :D som na seba veľmi hrdá :D teším sa už na ďalšiu :)

2 Vik Vik | Web | 24. september 2012 at 14:47 | React

Nedýcham! Či?! :D Baby, ja z vás dostanem infarkt! :D Je to viac než dokonalé dokelu! ;) .... Joj, ten Ian je ale zlatíčko. :D

A na tvoj komentár som ti odpísala k predchádzajúcemu článku len aby bolo jasné :D :D...

3 Vik Vik | Web | 24. september 2012 at 17:11 | React

Nejaké hej ale nie všetko! :D Musím sa ti ale pochváliť!! Aj mňa Nicolas followol! Wáá! A nechvál sa že ty máš jeho číslo! :D :O Odkukala som od teba techniku s tweetom a ono to sakra zabralo! :D..Stiahnem, stiahnem ;).

Určite to bude tým :D! O chvíľočku to idem pridať tak uvidíme čo a ako :). Jój, ako pekne napísané :)! Ešte sa nechystám odísť z tohto sveta mňa sa tak ľahko nezbavíš ale keď čítam YATo tak naveľa naveľa :D :D...

4 Vik Vik | Web | 25. september 2012 at 14:19 | React

Ďakujéém! :) Poteší...uvidíme ako sa mi bude chcieť :D.

No a čo! :P Ja som sťasná prešťasná :D.No tak nebuť spokojná keď máš jeho číslo píšeš si s ním a ešte neviem čo :D...Tak sa aj budem :).

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement