You are the one - 24.

29. december 2012 at 21:38 | Pattie |  YOU ARE THE ONE
enjoy :))

*O mesiac neskôr*
Je 23.Decembra, a ja sedím vo svojej izbe, pijem horúci čaj, počúvam vianočné pesničky a balím darčeky. Snažím sa dostať do vianočnej nálady, no nejako mi to nejde. Jediné čo bude na týchto Vianociach super je, že budeme u Hoelenovcov. Tento rok sa na to teším. Minulé roky som tam vždy prechádzala mukami, no tento rok budem s Ianom, a na to sa neskutočne teším. Teším sa na jeho reakciu na jeho darček. Takisto som tento rok poprvýkrát nakúpila darčeky aj jeho súrodencom. Dúfam že sa im to bude ľúbiť.
Mamka už od rána chodila po dome ako splašený kôň a do každého sa navážala či do kuchárky, šoféra alebo aj do samej seba. A tatko? Ten behal zas za ňou a upokojoval ju, že všetko bude v poriadku. Po pravde som tomu nechápala. Však Vianoce budú u Iana doma a nie u našich tak čo tam tá stresuje?
Vety ako : ,,Ešte nemám zabalené darčeky!" ,,Preboha poponáhľajte sa!" alebo ,,Trafí ma šľak." boli 23. Decembra na dennom poriadku.
A ja som len s úsmevom čumela von oknom a nevedela som sa dočkať zajtrajšieho dňa.
24. December ráno:
Ráno som sa prebrala nato, že mamka hulákala na niekoho v kuchyni. Úprimne som nechcela byť v koži daného jedinca.
Ako tak som sa vytrepala z postele, radšej som sa nepozerala do zrkadla, a odišla som dole do obývačky. V obývačke sedel otec, pochlipkával rannú kávu a v rukách držal nový scenár.
,,Učíš sa texty?" spýtala som sa ho.
,,Zatiaľ len zvažujem či úlohu prijmem." usmial sa a tým mi chcel naznačiť aby som mu dala pokoj a neotravovala ho.
Prešla som do kuchyne kde som si špeciálne naliala šálku čiernej kávy, pretože som toho v noci nenaspala priveľa a započúvala som sa do rozhovoru, ktorý viedla moja mama s niekým po telefóne.
,,Ale samozrejme, budeme tam okolo štvrtej popoludní." mrmlala mama a usmievala sa popri tom.
Omg, raz tu po každom vrieska jak antilopa pred eutanáziou a zrazu sa tu usmieva jak retardované slniečko.
Radšej som si teda vzala šálku kávy a odpochodovala som hore do mojej izby.
24. December poobede:
Mala som ešte hodinu a pol do odchodu, vlasy som mala dokonale vyžehlené, nechty nalakované a moja tvár vyzerala ako ľudská a nie ako zombie čerstvo po ránu. Jediné čo som ešte potrebovala doladiť bolo oblečenie, kabelka a topánky.
Nakoniec som sa nato vykašľala a vzala som si zo skrine čierny kašmírový sveter, čierne nohavice s patentom, hnedú kožušinovú vestu a doladila som to hnedými semišovými čižmičkami.

Prišli sme k Hoelenovcom, a v ich obývačke sme sa nahrnuli všetci k stromčeku kam sme poukladali darčeky. Tak aby to Ianove sestry nevideli. Usadili sme sa za stôl a pustili sa do tradičných obkecávačiek a alkoholizmu našich rodičov. Ja s Ianom sme tam len sedeli a rozprávali sa, a čakali na to kedy sa môžeme konečne najesť, aby sme sa mohli potom ukryť do jeho izby a tam mať pokoj od všetkých.
Ked konečne o siedmej začali servírovať večeru na stôl, už mi tiekli slinky, pretože to bolo ujove najlepšie jedlo. Mušle s vínovou polevou ako predjedlo, polievka mäsová so zemiakmi, hlavný chod grilovaná ryba, hranolky, nudle (niečo ako tie čínske cestoviny) pražené, a k tomu zeleninový šalát a na záver ako dezert výborný jahodovo malinový koláč verzus jahodová zmrzlina.
Ked sme dojedli asi o trištvrte hodinu na to, tak sme všetci len odfukovali, nikto nevládal anilen niečo povedať nieto ešte sa postaviť. Potom sme zapíjali a na koniec nám o pol deviatej dovolili ísť na izby. Ja s Ianom sme šli do jeho, kde sme celý večer pozerali vianočné filmy, a užívali si spoločnosť toho druhého.
Ráno, bolo asi 7 hodín, ked sme na chodbe začuli krik Ianových sestier a tesne potom frflanie Ianovho tatka. Asi 5 minút na to, sa nám na posteľ hodila Ianova sestra, Kira, a začala nás budiť, že sa máme nachystať, že ona už chce darčeky čo jej priniesol Ježiško. Ian sa len chytal za hlavu a vyhodil ju z izby. Nakoniec vyliezol z postele, a vošiel do kúpeľne kde sa vychystal a potom ma začal štekliť aby ma dostal z postele preč. Nakoniec po našom páde z postele na zem, pričom sa otriasol celý dom, som sa odtrepala do kúpeľne, kde som si rýchlo umyla zuby, učesala vlasy a pretrela oči špirálou.
V izbe som na seba hodila rýchlo legíny dlhšie čierne tielko a na to tmavoružový kardigán, na nohy som si navliekla papučky a už sme utekali dole, lebo vraj sačakalo len na nás, pritom dole ešte chýbala polovica obyvateľstva.
Nakoniec posledný na koho sme čakali bol Jack. Vraj nevedel či si ofinu vyčesať dohora alebo ju nechať padať do očí, načo schytal kopanec od Ianových sestier. Ach tá súrodenecká láska.
Nakoniec sme si všetci sadli na gauč a čakali sme kým si losne Ian s jeho bratom, že kto tento rok rozdeľuje darčeky. No mohol to vyhrať Jack?
Nakoniec to dopadlo asi tak, že si Jack povyťahoval svoje darčeky, potom povyťahoval darčeky babám, rodičom a nám s Ianom povedal, že sme dosť mladí nato aby sme sa pod ten troj metrový stromček podplazili aj sami.
Široký bol dosť tak som Iana podlapkala po pleci a zaželala som mu veľa šťastia. Hádam si nemyslíte, že som sa pod tými vetvičkami plazila ja. Ian pretočil oči raz tam a raz naspäť a začal sa plaziť pod stromček. Ťahal jednu krabicu za druhou až pod stromčekom neostalo nič.
A ako to nakoniec všetko dopadlo? Baby sa tešili z každej jednej blbosti čo sme im pokupovali- či to bol plyšák alebo Barbie alebo autíčka, fakt nepýtajte sa ma to všetko Jack.
Mamky boli nadšené z drahých šperkov, šiat- Ianova mama špeciálne z nového auta a tá moja zas zo zimnej kolekcie značkových topánok.
Jack zase nevedel, že či skočiť z okna alebo sa váľať po zemi od štastiaked našiel v malej škatuľke kľúčik od úplne nového auta.
A čo tie moje darčeky? Ani jeden ma nenadchol tak ako darček od Iana. Boli to dve retiazky- jednu mi prikázal zapnúť na krk jemu a tú druhú zapol na krk on mne. Vraj ho nevedelo napadnúť nič originálne tak stavil na klasiku. Mám to brať ako sľúb lásky- však, ktorý iný chalan by na krku kvôli mne nosil polovičku srdiečka? A k tomu som dostala plyšáka, medveďaväčšieho než som ja sama. No dobre to zas nie, ale plyšák mal 140centi, takže ked nebude Ian u mňa aspoň mám s čím spávať.
Ako posledný odbaľoval darčeky Ian. Od rodičov dostal nový macbook, keďže starý pokazil, že trdlo, od Jacka ani neviem, akurát som sa venovala Kire a tomu ako sa snaží na mňa vyliezť a ako posledný odbaľoval ten odomňa. Boli to nové beatsslúchadla, lebo tak ako aj notebook rozbil aj tie, to by nebol Ian, že jo, mrte nádherný parfum, a novú Obey mikinu a Obey obal na mobil. Potom ma už len začal bozkávať na čo začal zase frflať Jack, ako vravím ten už nech si niekoho nájde, lebo je to s ním na nevydržanie a zavreli sme sa v izbe, kde sme si ďalej "ďakovali" za darčeky.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Anča ^_^ Anča ^_^ | Email | Web | 30. december 2012 at 19:13 | React

krása :')

2 J. J. | Email | Web | 30. december 2012 at 21:14 | React

Nádherné, mať také Vianoce :D

3 Brunette* Brunette* | Web | 31. december 2012 at 8:47 | React

Fúha.. myslím si, že nie som bohvieaký grafik, ale pokúsim sa niečo spraviť. Myslím, že teba na fb mám takže mi kľudne tam pošli všetky požiadavky :)

4 Victory Victory | Web | 31. december 2012 at 22:12 | React

Až teraz som zistila že Ellin ocino je herec..? :D Ale inak chválim veď čo iné by som aj robila? :D Super babý! ;)

Hej, tá tvoje historka :D :D... Jasné, len nie aby som ostala na bio! :D To by bola sranda keby ani mne nazaberali! :D

5 ff-wanderer ff-wanderer | 1. january 2013 at 17:08 | React

Darček od Iana je veľmi pekný aj ja chcem!! :) veľmi pekná časť, pokračovanie si prosíím!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement